Úvod... Kresby. Básne.. Lacko pracuje ako posunovač času, má hladkú tvár, lesknú sa mu mladé fúziky, obsiahle oči novorodencov, jazyk podrezaný mincami, vlastní hlboký zmysel pre insitné umtata, rád stláča mastný vejár, smrť upaličkovaním v cimbále, bol by to nepríjemný fešák, keby nemal ten - tik Opatruje moje malé nedonosené hodinky s delfínom, môj reinkarnovaný biciglík, má rád dobré začiatky : Mal som chrobáka zaliateho v epoxidovej slze, alebo : Mal som prsteň od Lulubel, alebo : no dobre, niečo tam je, medzi zobákom a ostatným drozdom, presne takto sa má celá hustá noc ku svojej jasnej hmote a ešte pozor na to čo dnes povieš, no dobre, ale ty si moja! Tak ako mráz miluje svoje kvetnaté reči, putovné ihly a omeškané rušne, tak aj on miluje ženy tak nejako zvonka: večer sme protiľahlí, ikry pretrú oči jazerám, iluminátor vanilkových šatôčok, a aj keď sme vtedy nechceli odísť z múzea v tých veľkých papučiach - podstatná časť umierania ostane nedokonaná a to aj napriek tomu, že ona si kúpi len hrozno - Späť... Ďalej.. Viac...